Prilboguľa

Som prenasledovaný. Prenasledovaný nosič posolstva môjho dedka, po ktorom som zdedil myšlienku. Myšlienku revolty obsahujúcu informáciu, že ľudia v minulosti dávnej a neznámej mali menšie hlavy. Ale mozgy jestvovali rovnakých rozmerov.

Keď tento zdrap čítaš, pravdepodobne nežijem. Alebo žijem v partnerstve s lobotómiou. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsim čo najpresnejšie zreprodukovať príbeh, o ktorom mi porozprával dedko. Spomienky zapríčiňujúce potenciálne odseknutie časti môjho mysliaceho orgánu.

UPOZORNENIE: Prečítanie nasledujúcich viet je na vlastné riziko! Nasledujúce myšlienky sú smrteľne nebezpečné!

Kde bolo tam bolo, žili homo sapiens sapiens na planéte Zem (v súčasnosti zvanej Prilboguľa). Tieto tvori sa nápadne podobali nám, prilbočíchom. Jediný rozdiel v morfológii tiel sa nachádza v oblasti hlavy. Homo sapiens sapiens mali menší objem, obsah i obvod gebulí. Ba i ich sfarbenie bolo nudne jednotvárne. Hnedá, čierna, biela, žltá, sem tam červená, a u jedného z milióna oranžová. Čo sa týka ornamentov, ľudia minulosti boli bez nápadu a zmyslu pre haki-baki štýl. Podľa výskumov evolucionistov sa prilbočíchy vyvinuli práve z týchto tvorov. Hypotéza vedcov je nepravdivá. My sme homo sapiens sapiens. Prilbočíchy sú živočíchy - ľudia.

Ľudia umierali ako my. Pri zoskoku z lietadla sa ti neotvorí padák, pošmykneš sa vo vani a ľavou rukou trafíš fén, ktorý sa neostýcha dopriať ti darček plný elektrických impulzov, pomýliš si škatuľky s vitamínmi s babkinými liekmi na spanie, nahneváš zúrivé psisko strážiace sýkorky skrývajúce sa pred vlkom,... . Maximálne prirodzené príčiny smrti. Avšak ľudia sa vyznačovali minimálne jedným špecifickým činiteľom cesty do hypersveta, respektíve neba, respektíve pekla, respektíve čoho len chceš.

Keď do cyklistu narazilo auto a cyklista následne drsne pohladil hlavou zem, často sa prihodilo, že človek s takto ubolenou hlavou zomrel. Samozrejme, vláda si priala, čo najväčšie dobro pre poddaných, a tak schválila zákon o povinnosti sedenia prilby na hlave počas jazdy na bicykli medzi mestami s cieľom udržať viac otrokov nažive, ktorá sa postupne rozšírila i do miest, ďalej sa stala nevyhnutnosťou pre chodcov, šoférov motorových vozidiel, hudobníkov, maliarov, ekonómov až sa raz dedo nachádzal v nemocnici a pozoroval ako som sekundu po narodení, ešte predtým ako mi bola odňatá dlhočizná pupočná šnúra, obdržal moju prvú prilbu za potlesku personálu. Dnes je to rituál zahanbujúci i krst. A keď otvoríš súčasnú učebnicu biológie pre stredné školy na strane 32, zistíš, že prilbočíchy sú dokonalejší homo sapiens sapiens, ľudia na vyššom vývojovom stupni, ktorí sú odolnejší voči nárazom do hlavy, čoho následkom je stav dôkladnejšieho rozmýšľania, pretože mozog sa o seba nemusí báť. Má teda väčšie množstvo času na riešenie dôležitejších úloh. A viac myslenia znamená objemnejší mozog.

Vláda chcela dobro pre poddaných, firmy vyrábajúce prilby zvýšili tržby, vedci zistili, že hlavy držané v zajatí heliem nie sú schopné dlho sa sústrediť napriek informáciám nachádzajúcim sa v učebniciach biológie. Vláde vyhovovali pracujúce ľudské stroje, zákonodarci navrhli úpravu právnej normy s tým, že rozmery prilieb nadobudnú dovtedy nepredstaviteľné rozmery, väčšie prilby, viac materiálu, väčšie tržby. Môže byť dobro príkazom?

Dnes žijú ľudia v predstave, že sú prilbočíchy. A nikomu nenapadne zložiť si helmu z hlavy. Čiastočne preto, že vo svojej skúsenosti nemá obraz prilbočícha bez prilby, čiastočne lebo prilba zabraňuje mysleniu, ale najmä lebo to nikdy nikto pred tebou neurobil!

Tesne pred smrťou dedko dodal: "Štatistiky týkajúce sa počtu úmrtí z dôvodu nepoužívania prilieb sa mi nepodarilo nikde zistiť. Našiel som záznamy o piatich prípadoch."