Veď svet si od nás pýta dane

Občas ma vôňa sena zlomí
a cítim ako vo mne vrie
a rozbíjam sa na atómy
a hľadám v sebe svedomie

a čítam knihy napísané
čo vo mne driemu bezducho
Veď svet si od nás pýta dane
za prelet duše nad lúkou

za šepot krídel čo sa pohli
a túžia s nami letieť vdiaľ
za krásne slová jemné pery
ktoré by človek miloval

za úsmev v duši precítený
ktorý v nás zmysly rozhýbe
i za šibalstvá nežnej ženy
strávené kdesi v kolibe

za také chvíľky seba núkam
túžim sa ukryť v objatí
keď motýľ udáva ráz lúkam
a v šťastí sa k nám navráti...