sneh v tvojom lupeni

a ešte sneh sa belie v tvojom lupeni
a moje slová v tebe mocne klopú
pamätaj že som sa pri tebe premenil
na prameň vody a na perál kopu

a krásne žiariš celá v mojej dlani
občas ťa ešte prstom otočím
keď zobúdim sa ráno na svitaní
a ty mi v ušiach zneješ ako rým

čo by rád napísal ti aspoň vetu
a skryl ťa možno v tichu do sonetu
pokiaľ ty v diaľkach dýchaš zmámená

máš smútok môj a možno písmená
ktoré tu občas vyčnievajú z radu
keď ako mača veršíky ti pradú