Báseň pre...
autor: MikroBvloženo: 16.02.2011sekce: básně
Dala si mi
to najcennejšie čo sa dá
vlastnými rukami
postavila svet
držala si ma keď som padal
hladila keď som zúfal
a keď bolo najhoršie
roztiahla si krídla
aj keď lietali blesky a padali kamene
chránila si moje kroky
pohľadom akým to vedia
len anjeli
dnes už nie som uzol
stočený do klbka
no i tak ma občas
ukrývaš
do dlaní
známka 1.00přečteno 646 xhodnoceno 3 x
| Martina (Soptík) 26.02.2011 20:03 |
| krásné, po slevensky povedané ale srdcom stvorené :-) |
| Sisinka 17.02.2011 17:41 |
| Upřímná zpověď |
| Angela 17.02.2011 09:13 |
| tak ta mě pohladila po duši, jemná, plná citu, hezká slovní spojení |
