Útek

Keď mysľou prebehnú ti slová
A ty vnímaš, ako ťa volá
Keď stromy nedajú ti odpoveď,
Veď...

Keď zbieraš malé kúsky sveta,
Ktorého črepy sa ti zarývajú do rúk,
No mysľou prebehne ti veta:
„Prosím, zbav ma týchto múk!“

Keď kričíš, nikto ťa nepočuje,
Keď mlčíš, všetci chcú vedieť,
Kam ideš a čo tu chceš,
No ty ostaneš len mĺkvo sedieť...

Nevnímaš nič, chlad, či smäd,
Keď doba tebou prechádza
Nechceš už nič, len vrátiť sa späť,
No nádej, tá už odchádza...

Žiť tu, byť s davom,
Keď slnko ťa tak láka,
Milovať a nenávidieť,
Veď všetko je len veľká mláka,

Ktorú prvé lúče slnka spália...