V zrkadle

Odbalím sa celá,
zo zrkadla utriem vrásky.
Ten pohľad poznám.
Vyšlo slnko, oči zažmúrili,
z tieňa pretvárky sa rozjarila hviezda.
Kópia nehybnosti,
ľudskou podobou oklamaná.
To je tá, čo svetom kráča - ozajstná i neozajstná.
Moja tvár ma vnáša náhle do rozpakov,
v ktorom svete žijem ?
Ta za pozlátkou ?
Ta za vidinou samej seba ?
Je len jeden svet a jedna žena,
na ruby občas prevrátená
v zrkadlovej ozvene
vlastného mena.