Zadumaná

Kráčam slovami,
chôdzou myšlienok,
kam ma až odprevadíš?
- myšlienka -

Nehľadím na mesto,
nepoznám ulicu,
šedý smog, sadzu na ovzduší.

Naokolo ako prázdne verše,
výklady farebného ticha,
len vôňa, tá čo šepká mi v nose,
minulá rosa nocou prebudená vo mne,
spomienka belasá,
hviezdy, dookola mesiac,
zlatý prepych - odraz na paplóne,

Tvoj portrét a ja,
načrtnutý ornament kdesi v tej tme,
ešte stále nevieš odísť, stále pri mne kráčaš,
chodníkom, nebom, svetom.